Prokrastinácia

Prokrastinácia – najväčší nepriateľ produktivity

Už len napíšem jeden status na Facebook a idem pracovať. Radšej ešte pôjdem do kuchyne a nalejem si pohár vody. Dehydratácia je zlá! Treba dodržiavať pitný režim. Pre istotu si zapnem v telke správy,  než začnem písať diplomku – musím predsa vedieť, čo je vo svete nového.

Všetci občas používame podobné výhovorky, aby sme sa vyhli práci a dokončili dôležité úlohy. Umenie robenia všetkého možného okrem tej najdôležitejšej práce sa nazýva prokrastinácia.

Slovo prokratsinácia má pôvod v latinčine. Pro crastinus = na zajtra. Prokrastinácia je teda chorobné odkladanie našich povinností na neskôr – na zajtra, na pondelok, na nový rok…

prokrastinacia

Z dlhodobého hľadiska môže byť práve prokrastinácia deštruktívny zlozvyk, ktorý nám bráni dosiahnuť úspech. Pre mňa ako blogera bola otázka víťazstva v boji s prokrastináciou obzvlášť dôležitá. Skrátka… Nemám nad sebou šéfa, ktorý by ma každý deň kontroloval, stál pri mne s cukrom a bičom, a „motivoval“ ma rozpísaný článok dokončiť.

Musel som sa naučiť, ako pracovať so svojou vlastnou motiváciou. Ako dokončiť všetko, čo začnem a, pre môj vlastný pocit kľudu, vyhnúť sa stresu z blížiaceho sa deadlajnu.

Pomodoro technika a iné zlyhania

Nechápte ma zle, Pomodoro je super vec, keď ju už raz začnete používať. Ale dokopať sa k tomu, bolo pre mňa rovnako ťažké, ako sa pred rokmi na škole pustiť do písania seminárok.

Keď som ešte študoval, jedna z techník, ktorú som objavil bola Pomodoro technika.  Vymyslel ju pred viac ako 20 rokmi Francesco Cirillo v Taliansku. Preto názov pomodoro – paradajka.

Keby ju vymysleli u nás, táto technika by sa asi volala Vajíčko. Ide totiž o to, že si rozdelíme čas na krátke 25-minútové úseky a na počítanie času používame jednoduchý kuchynský časovač. Taliani používajú rajčinu, u nás by ste to v Tescu kúpili asi skôr v podobe vajca.

25+5 = Porazená prokrastinácia?

Pomodoro technika vychádza z teórie, že maximálna doba po ktorú je človek schopný naplno sa koncentrovať, je zhruba pol hodina. Ak chcete začať používať Pomodoro, rozdeľte si Váš projekt na 25 minútové úseky vysoko intenzívnej práce po ktorých nasleduje krátka 5 minútová pauza. Po štyroch pomodórach nasleduje jedna väčšia pauza. Počas týchto 25 minút musíte robiť iba jednu vec. Žiadne emaily, žiadne telefonáty, žiadne surfovanie po webe.

Táto jednoduchá metóda zjavne pomáha hromade ľudí z celého sveta. Pre mňa, kedysi chronického prokrastinátora, to však bolo niečo, na čo som po istej dobe zanevrel. Samotné nastavenia budíka úloha, ktorú som neznášal a pripadal som si ako retardovaný, že niečo takéto vôbec musím používať, aby som sa dokopal k práci.

A keď už som to urobil, po 25 minútach, práve, keď som naplno makal, mal som si dať 5 minútovú pauzu a počas nej sa nejako odmeniť. Aspoň tak to radí oficiálna príručka tejto techniky, ktorá sa predáva skoro za 20 USD a slúži teda skôr asi ako dobrý zdroj peňazí jej vynálezcovi, než že by to bola nejaká skutočná pecka v boji proti prokrastinácii.

Neviem, možno som len divný. Ak sa Vám technika Pomodoro pozdáva, určite ju vyskúšajte, ale na mňa to skrátka nefungovalo.  Môj problém totiž nebol to, že by som pri práci nevydržal. Môj problém bol, že som sa nevedel prinútiť začať.

Autorský blok? Obyčajná lenivosť.

Písanie je pre mňa viac ako len práca. Je to moja vášeň. Priznávam, že môj blog sa asi priamo nedá nazývať prácou, keďže mi za články nikto neplatí.

Na druhej strane, je to jeden zo spôsobov, ako dať o sebe vedieť a prilákať ľudí na time management konzultáciu.

Keď som si uvedomil, že písanie, resp. dopísanie článku mi spôsobuje veľkú radosť, skúsil som jednu možno jednoduchú, ale určite nie ľahkú vec.

Začal som sa viac koncentrovať na to, čo vlastne robím, nad čím rozmýšľam a prečo.

Vždy, keď som namiesto písania prokrastinoval a robil všetko možné, začal som viac pozorovať, čo sa so mnou v skutočnosti deje. Strácal som drahocenný čas robením vecí, ktoré mi neprinášali nijaký úžitok. Dopustil som, aby plynul deň za dňom bez toho, aby som čokoľvek dokončil.

Skúšal som túto neaktivitu hodiť na „autorský blok“. Nadával som sám sebe do lenivcov a snažil sa vyburcovať k lepšiemu plánovaniu svojho času. Snažil som sa dokonca všetky svoje aktivity stopovať. Stiahol som si asi tri aplikácie fungujúce na podobnom princípe ako staré známe Pomodoro.  Nič z toho nefungovalo tak, ako by som si želal.

Vedieť sa sústrediť

Vedel som, že niečo musím zmeniť. Celé dva týždne som strávil analýzou toho, ako je možné, že sa zo mňa pomaly ale isto stáva chronický prokrastinátor. 
Jedného rána som sa prichytil, ako v polospánku kontrolujem maily už 10x. Inokedy som hodinu strávil uvažovaním nad tým, či je lepšie začať úlohou X alebo Y. Proste som sabotovoal sám seba.

Jadrom celého problému bola moja neschopnosť sa naplno sústrediť. Toto uvedomenie mi umožnilo vytvoriť si jednoduchú rutinu, ktorú používam vždy, keď mi na nejakej úlohe naozaj záleží. Vždy, keď chcem pracovať.

  • Začnem tak, že sa posadím za svoj stôl na ktorom nesmie byť nič iné okrem nástroja, ktorý budem potrebovať. Väčšinou to je iba môj notebook. Inokedy čistá A4-ka a pero. Niekedy zase iba mobil. Všetko ostatné dám dočasne na zem alebo niekam do poličky a to tak, aby som na tie veci nevidel. Niekoľko momentov venujem tomu, aby som sa ukľudnil. Pripomínam sám sebe, že som „tu a teraz“. Sedím za svojim stolom v kancelárii. Nie som ani v preplnenej 93-ke spred 20 minút, ani na pive večer s kamarátmi. Snažím sa svoje myšlienky aj telo ukľudniť, aspoň na chvíľu sa zastaviť, a pripraviť sa na prácu – na jednu vec.
  • Zavriem oči a zhlboka dýcham. Svoju 100%-nú pozornosť venujem iba svojmu dychu a ničomu inému. Nad ničím nerozmýšľam. Snažím sa vnímať a uvedomovať si všetko, čo sa okolo mňa deje, ale (!) nehodnotím a neanalyzujem to.
  • Otvorím oči a začínam makať. Toto jednoduché cvičenie, ktoré často netrvá viac ako 2 minúty je všetko čo potrebujem, aby som podal plný výkon a aby sa mojou hlavou nepreháňalo 750 myšlienok za sekundu.

Nehovorím, že to funguje vždy. Jasné, že občas skočím pozrieť na Facebook alebo si pozriem nejaké video na YouTube. Klamal by som, keby som tvrdil opak.

Môj malý trik je ale v tom, že sa tým až tak nezaoberám. Ak sa prichytím, ako trávim čas na sociálnych sieťach, namiesto obviňovania samého seba svoju pozornosť znovu zameriam na úlohu, ktorú chcem dokončiť. Nie je to však len o prepnutí z Facebooku do Wordu. Je to o vedomej práci s pozornosťou a sústredením.

Ak ste zvyknutý na klasické time management techniky, môže Vám táto „moja“ znieť dosť zvláštne. A asi budete mať pravdu, pretože som sa o nej dočítal v knihe o budhizme. Na druhej strane, videli ste niekedy budhistického mnícha strácať čas na Facebooku? :-)

Vyskúšajte 5-dňovú time management výzvu

Kliknite sem