Papier je aj tak stále pecka!

Naplňuje Vás pocit radosti, tešíte sa na príležitosti, ktoré má pre vás nový rok nachystané a súčasne sa možno aj trochu obávate, či to všetko zvládnete. Magický moment...

Boli časy, keď som sa o tento úžasný zážitok ochudobňoval. Chcel som si organizovať svoj život digitálne. Počas niekoľkých rokov som toho postupne vystriedal naozaj dosť: Ta-Da List, Remeber The Milk, Things, The Hit List, ToDoIst, OmniFocus, Google Tasks a Wunderlist...

Všetky tieto aplikácie sú viac menej fajn, ale majú (aspoň pre mňa) jednu spoločnú nevýhodu - sú elektronické. Nemám s nimi skutočný kontakt, nedokážem sa s nimi zžiť. Nedokážem s nimi fungovať.

Koncom minulého roka som sa všetkých to do list aplikácií a pripomienkovačov definitívne zbavil. Vymazal som ich, vrátil sa k obyčajnému papieru a som šťastný. Rok 2012 je pre mňa návrat ku klasike (Uff... Konečne.).

Ja jednoducho potrebujem pri zapisovaní cieľov a úloh po papieri čarbať, škrtať, kresliť, používať rôzne farby, zvýrazňovače, trhať, prilepovať, zahadzovať a znovu ťahať z koša... Potrebujem ten cieľ prijať naozaj za svoj a to nedokážem bez toho, aby som sa s ním aspoň chvíľu na papieri nehral.

Tak... Teraz Vám prezradím moju teóriu o tom, prečo podľa mňa papierové zápisníky fungujú lepšie ako tie elektronické.

Keď si chcem niečo dôležité zapamätať alebo stanoviť si cieľ, niečo na čom mi naozaj záleží, musí byť do toho zapojené celé telo. Čím viac svalov a oblastí v mozgu aktivujem (napr. píšem celou rukou, kreslím, vyfarbujem...), tým viac si to moje telo (ja) bude pamätať, tým intenzívnejší to bude zážitok, a tým skôr splním, čo som si zaumienil.

Takže, ak Vám v minulosti aplikácie sľubujúce zvýšenie produktivity príliš nefungovali, vráťte sa na chvíľu k osvedčenej klasike. Zoberte do ruky obyčajné pero a papier - možno Vás výsledok prekvapí rovnako ako mňa...