Muž, 46, napísal srdcervúci príbeh o tom, ako premárnil svoj život
V roku 2014 sa na Reddite zobrazil príspevok, ktorý som jednoducho musel preložiť a dať sem na blog. Všetci vieme, že žijeme len raz. Život je krátky nikto z nás ho nechce premrhať. Johnovi sa to bohužiaľ podarilo...
Reddit je otvorená sociálna sieť, založená na princípe vkladania zaujímavého obsahu, ktorý následne užívatelia hodnotia a hlasujú o ňom.
V roku 2014 sa tam zobrazil príspevok, ktorý som jednoducho musel preložiť a dať sem na blog. Pretože... Všetci vieme, že žijeme len raz. Život je krátky nikto z nás ho nechce premrhať.
Johnovi sa to bohužiaľ podarilo.
Tu je jeho príbeh.
Ahojte, moje meno je John. Chvíľu som sa tomu vyhýbal, ale už to konečne potrebujem zo seba dostať. Som 46-ročný bankár a celý život som prežil presne naopak, ako som chcel.
Všetky moje sny a celá moja vášeň sú stratené. Mám stabilný job od 9:00 do 19:00. Šesť dní v týždni, už 26 rokov. Vždy som si vyberal tú bezpečnejšiu cestu a táto stratégia postupne celkom zmenila to, kým som.
Dnes som zistil, že moja žena ma posledných 10 rokov podvádzala. Môj syn ku mne nič necíti. Uvedomil som si, že som kvôli ničomu zmeškal otcov pohreb. Nedokončil som svoj román, neprecestoval som svet, nepomohol bezdomovcom.
Všetky tie veci, o ktorých som si bol istý, že ich spravím, keď som mal okolo dvadsiatky, som premeškal. Keby ma dnes stretlo moje mladšie ja, dalo by mi po papuli. Moment, hneď napíšem, ako som zničil svoje sny...
Začnime popisom mňa samého, keď som mal dvadsať. Zdá sa mi, že to bolo ako včera, keď som si bol istý, že zmením svet. Ľudia ma milovali, a ja som miloval ich. Bol som inovatívny, kreatívny, spontánny, riskujúci a rozumel som si s ľuďmi. Mal som dva sny.
Ten prvý – napísať utopistickú/dystopickú knihu.
Ten druhý bol precestovať svet a pomáhať chudobným ľuďom a ľuďom bez domova. Vtedy som so svojou ženou chodil štyri roky. Mladá láska. Milovala moju spontánnosť, moju energiu, a moju schopnosť rozosmiať ľudí a dať im pocítiť, že sú milovaní.
"Mal som 70 strán, keď som mal 20.
Mám 70 strán, keď mám 46."
Vedel som že moja kniha zmení svet. Chcel som ukázať „zlých“ a „divných ľudí“. Chcel som ukázať ľuďom, že každý myslí inak a nikto si o sebe nemyslí, že to čo koná, je zlé. Mal som 70 strán, keď som mal 20. Mám 70 strán, keď mám 46.
Do dvadsiatky som pochodil Nový Zéland a Filipíny. Plánoval som precestovať celú Áziu, potom Európu a napokon Ameriku. (Mimochodom, žijem v Austrálii). Doteraz som však bol iba na Novom Zélande a na Filipínach.
Teraz sa dostávame k tomu, kedy sa to celé pokazilo, teda k tomu, čo ľutujem najviac. Mal som 20 rokov a potreboval som stabilitu. „Musel“ som zobrať ten job, ktorý nakoniec nalinkoval celý môj život.
Venovať celý môj život práci od deviatej do siedmej? Na čo som preboha myslel? Ako som mohol žiť, keď môj život bola práca?
Keď som večer prišiel domov, navečeral som sa, pripravil prácu na ďalší deň, okolo desiatej išiel spať a zobúdzal som sa o šiestej ráno. Bože, ani si nepamätám, kedy som sa naposledy miloval so svojou ženou.
"Včera sa mi žena priznala, že ma posledných 10 rokov podvádza. Zdá sa to, ako dlhý čas, ale ja si to akosi neviem uvedomiť. Ani ma to nebolí."
Včera sa mi žena priznala, že ma posledných 10 rokov podvádza. Zdá sa to, ako dlhý čas, ale ja si to akosi neviem uvedomiť. Ani ma to nebolí. Hovorí, že je to kvôli tomu, že som sa zmenil. Nie som ten človek, akým som bol. Čo som robil posledných 10 rokov? Mimo práce, si fakt neviem na nič spomenúť. Nebol som dobrý manžel. Nebol som to ja.
Kto som? Čo sa mi stalo? Nepožiadal som ani o rozvod, ani som na ňu nekričal. Neplakal som. Necítil som nič. Teraz mi to je trochu ľúto, ako to sem píšem. Ale nie kvôli tomu, že ma žena podvádzala, ale skôr kvôli tomu, že si uvedomujem, že som pomaly vo vnútri umieral.
Pamätáte si ako som hovoril o písaní kníh a o cestovaní? To bolo všetko prvých pár rokov na výške. Pracoval som na polovičný úväzok a utratil všetko, čo som zarobil. Dnes šetrím každý cent. Ani si nespomínam, kedy naposledy by som utrácal za niečo zábavné alebo len tak pre svoje potešenie. Čo ja vlastne chcem?
Môj otec umrel pred desiatimi rokmi. Pamätám si, ako mi volávala mama a hovorievala, ako sa otcov stav stále viac a viac zhoršuje. Ja som bol stále viac a viac busy a čakal som na povýšenie. Odkladal som jeho návštevu v nádeji, že vydrží. On umrel, ja som bol povýšený. Nevidel som ho 15 rokov.
"Presviedčal som samého seba, že už je
po smrti a tak na tom nezáleží."
Keď otec umrel, hovoril som si, že nezáleží na tom, že sme sa nevideli. Presviedčal som samého seba, že už je po smrti a tak je to už jedno. Čo som si len myslel? Všetko som si nejako zdôvodňoval a vymýšľal výhovorky, aby som potlačil výčitky.
Výhovorky. Prokrastinácia. Všetko to vedie k jedinej veci. K ničomu. Myslel som si, že finančné zabezpečenie je tá najdôležitejšia vec.
Teraz viem že to tak určite nie je. Ľutujem, že som nevyužil svoju energiu, keď som ju mal. Moju vášeň. Moju mladosť. Ľutujem, že som dovolil svojej práci, aby ovládla môj život. Ľutujem, že som bol hrozný manžel, stroj na peniaze.
Ľutujem, že som nedokončil svoju knihu a neprecestoval svet. Že som tu nebol pre svojho syna, keď to potreboval. Bol som peňaženka bez emócií.
Ak toto čítate, a máte pred sebou celý život, prosím... Naučte sa, ako prestať prokrastinovať. Neodkladajte svoje sny na neskôr. Využite svoju energiu a žite svoje vášne. Nebuďte nonstop na internete celý svoj voľný čas (teda pokiaľ to nevyžaduje vaša vášeň).
Prosím, urobte niečo so svojim životom, kým ste mladí. Neusádzajte sa, keď máte dvadsať. Nezabudnite na svojich priateľov, na rodinu a na seba. Nepremárnite svoj život a vaše ambície, tak ako som to spravil ja. Nebuďte ako ja.
Ospravedlňujem sa za dlhší príspevok, ale musel som to zo seba dostať von.
Príliš dlhé? Dovolil som prokrastinácii a peniazom, aby ma zastavili v nasledovaní mojej vášne, keď som bol mladý. Teraz som vo vnútri mŕtvy, starý a unavený.