Mýtus zvaný "Makám 14 hodín denne"
Na čo je ten time management vlastne dobrý?
Dôvodov, prečo človek začne študovať time management môže byť viacero. Keď sa nad tým zamyslíte, nemá predsa zmysel zvyšovať svoju produktivitu len tak pre nič za nič. Vždy za tým niečo je. Niekto chce pracovať efektívnejšie a zarobiť viac peňazí, niekto dokončiť svoju prácu rýchlejšie a mať viac voľného času a niekto (ako napríklad ja) získať pocit kontroly a výrazne tak znížiť stres, resp. "byť v pohode".
Ešte lepšie je však snažiť sa o synergický efekt, ktorý pri dobrom time manažmente musí nevyhnutne prísť. Ak sa totiž naučíte pracovať efektívne, nielen že budete pracovať menej, ale súčasne svojou prácou dosiahnete lepšie výsledky.
Know-how VS. Know-what
"Manažér robí veci správne.
Líder robí správne veci."
-- Warren Bennis
Tento výrok veľmi pekne vyjadruje, ako treba rozmýšľať nad time manažmentom. Ak rozmýšľate nad tým, "ako" veci urobíte, je to síce fajn, ale veľmi ďaleko sa nedostanete. Ak však rozmýšľate nad tým, čo a prečo robíte, môže to v konečnom dôsledku znamenať rozdiel medzi splnením Vašich cieľov a zlyhaním.
Konkrétny príklad...
Nedávno som pracoval na obchodnej ponuke s cieľom získať nových klientov. Napísal som obchodný list, nadizajnoval ho, natlačil obálky... Kopu času som venoval tomu, aby každé jedno slovo v liste znelo správne, aby to pekne vyzeralo a proste…. aby to celé malo maximálny efekt a tento kus papieru mi dohodol čo najviac meetingov.
Trvalo mi to skoro tri dni. Stále som však nebol s výsledným listom spokojný a stále som ho upravoval. Donekonečna… Kolegovia perfekcionisti určite vedia, o čom hovorím :-)
Nakoniec som si od toho všetkého dal pauzu, sadol si na kávu a uvedomil som si, aké zbytočné to celé bolo… Mojim cieľom predsa bolo dohodnúť meetingy s novými firmami - získať nový business a nie dizajnovať nejaký list!
Aha efekt!
Vykašlal som sa teda na celý direct mail, trojdňovú prácu hodil do koša, zdvihol telefón a behom hodiny zavolal do všetkých firiem, s ktorými som chcel pracovať. Výsledok? Kalendár plný meetingov na celý týždeň dopredu.
Moja práca s direct mailom bola síce perfektne naplánovaná, ale úplne zbytočná. Áno, keby som to firmám nakoniec odoslal, asi by sa niektorá chytila a asi by to malo podobný efekt (aj keď určite nie taký dobrý, ako obyčajný telefonát)
Zavolať cudziemu človeku, snažiť sa dohodnúť schôdzku a vo finále mu niečo predať je síce krok mimo mojej komfortnej zóny, ale ten efekt za to stojí. Áno, je to nepríjemne, ale priblížilo ma to k môjmu cieľu oveľa rýchlejšie, ako čokoľvek iné.
Zlá, dobrá a skvelá práca
Existujú tri druhy práce. Zlá, dobrá a skvelá.
Zlá práca je jasná. Neprináša žiadne výsledky a je to len zabíjanie času. Nič proti "zabíjaniu času", ale treba jasne rozlišovať medzi relaxom a prácou. Kecanie s kamarátmi na Facebooku a komentovanie statusov je síce zábavné, lenže na chleba nám to bohužiaľ nezarobí.
Dobrá práca je taká, ktorá nás baví a posúva nás ďalej. Je to niečo, čo vieme robiť dobre, v čom sme odborníci - jednoducho robota, ktorá nám ide od ruky.
Prečo ju nenazývam skvelou? Pretože som presvedčený, že ten skutočný pokrok sa skrýva niekde inde - mimo našej komfortnej zóny.
Skvelá práca = trafiť klinec po hlavičke. Klienti sa ma často pýtajú, ako rozoznať dôležité úlohy od nedôležitých. Ako zistiť, čo je skutočne podstatné.
Moja trochu zjednodušená odpoveď znie takto: To, čo sa Vám fakt nechce robiť, to je dôležité. Úlohe, ktorej ste sa dlho vyhýbali, by ste mali venovať viac pozornosti a čo najskôr ju dokončiť.
Presne tu sa skrýva najväčší potenciál - v práci, ktorú zatiaľ neviete robiť dobre, ale tušíte, že by ste sa ju mali naučiť.
Najlepšia otázka time manažmentu
Dobrý time manager určite nie je ten, kto maká non-stop od rána do večera. Z vlastnej skúsenosti viem, že niečo takéto nie je dlhodobo udržateľné. Pracovať 14 hodín denne a spať necelých 5 možno znie cool, ale je to najkratšia cesta k vyhoreniu a výraznému zhoršeniu zdravotného stavu. Človek potrebuje relaxovať.
Pôvodne som chcel napísať, že nie sme stroje, že na rozdiel od strojov oddych potrebujeme, a potom si uvedomil, že aj ten Windows treba občas (možno častejšie ako občas :-) zresetovať, aby všetko fungovalo tak, ako má...
"Plánujte iba 4-5 hodín skutočnej
práce na deň" -- David Heinemeier Hansson
Ak pracujete štandardných 8 hodín denne alebo v horšom prípade neštandardných 14, výrok jedného zo šéfov mega úspešnej firmy 37 signals sa Vám môže zdať prehnaný. Treba však jasne rozlišovať medzi "prácou" a "sedením za počítačom". Práca je, keď dosahujete výsledky. Sedenie za počítačom je, keď Vás bolí chrbát :-)
Jednoducho si myslím, že keby sme hovorili o čistom čase, o vysoko intenzívnej práci, makať 5 hodín denne je viac ako dosť... Tim Ferris vyslovil jednu krásnu myšlienku: "Ako je možné, že každá jedna práca na svete trvá 8 hodín denne?" Ako je možné, že bez ohľadu na to, či pracujete v IT, v marketingu, ste manažér alebo radový zamestnanec, realiťák alebo developer, stále treba makať 8 hodín denne? Zvláštne, či?
Je veľmi smutné, že ľudia sú vo svojom zamestnaní platení za čas, ktorí tam stráva a nie za výsledky. Bohužiaľ vo väčšine jobov treba už o 8:00 sedieť na stoličke, čumeť do monitora a vyzerať zamestnane. To, či tam máte pustený Facebook alebo čítate reťazové e-maily, už často nikoho nezaujíma. Hlavne, že máte dochádzku...
Brian Tracy, jeden z najznámejších motivačných guru na svete odporúča pýtať sa pravidelne túto otázku: "Čo je najlepšie využite môjho času práve teraz?" Čo by mi prinieslo najväčšiu hodnotu? Aká aktivita? A robím ju práve teraz alebo robím niečo úplne iné? Inými slovami...
Som produktívny alebo len aktívny?
Už som o tom písal viac krát, ale opakovanie je matkou múdrosti :-)
Je obrovský rozdiel medzi produktivitou a aktivitou - medzi skutočnou prácou a pocitom, že "som v práci". Aby som sa teda vrátil k otázke na začiatku tohto článku, snažím sa pracovať 5 hodín denne. Ale fakt makať, nie iba bezprizorne pozerať do monitora.
Viac ako 5 hodín vysoko intenzívnej práce naozaj nedám, ale nevadí mi to. Za týchto päť hodín som schopný dosiahnuť ciele (konkrétne hmatateľné výsledky), ktoré si na daný deň naplánujem. To však neznamená, že do kancelárie idem s cielom makať iba "chvíľu". Samozrejme, že sa snažím urobiť čo najviac, ale viem, že behom dňa sa budem musieť ísť najesť, budem musieť vybaviť telefonáty a maily, niekto ma možno vyruší a možno sa nebudem cítiť dobre.
Aby som svoj cieľ intenzívnej zmysluplnej práce dodržal každý deň, každú hodinu mi na iPhone zasvieti pripomienka. Tento zvukový a vizuálny signál mi pomáha lepšie si uvedomiť plynutie času a prečo som vlastne ráno vstával z postele. Nechcem totiž celý deň stratiť tzv. prípravou na prácu typu "robím si poriadok v papieroch".
No a čo z toho vyplýva?
Nepochopím ľudí, ktorí sa predbiehajú v tom, ako dlho pracujú. Ľudia, ktorí o sebe tvrdia že makajú 14 hodín denne to navyše o sebe hovoria tak, ako keby som ich mal za to obdivovať.
A na divokých večierkoch v štýle "Work hard, party harder!" sa predháňajú v tom, kto má dlhší pracovný deň. Zaujímalo by ma, čo by na túto posadnutosť číslami povedal Dr. Freud, ale to je ale asi na inú debatu :-)
Skrátka si myslím, že človek by mal dosahovať výsledky a nie počítať hodiny, koľko pracuje. Hawk! 😄
